12.5.

Hlúpa, hlúpa, hlúpa...
Som a iná nebudem. Od prvého mája sa toho udialo opäť príliš veľa. Niekedy si myslím, že za týždeň aj kus sa toľko vecí stať ani nemôže a predsa.. a inokedy sa nedeje nič.
Nuž, tak po poriadku.

2.5.

Štvrtok. Predposledný deň mojej praxe. Všetko šlo super, mala som skvelú náladu, cítila som sa šťastne, všetko šlo ako po masle. Proste som sa mala fajn. Nik mi nevadil, nešiel na nervy (len mi ich niekto robil, ako vždy, ale neriešim), jednoducho - fajn, pohodový, ničím výnimočný deň.

3.5.

Piatok. Posledný deň mojej praxe. Všetko išlo fajn, až na to, že na praxi som sa trošku zdržala a bála som sa, že nestihnem hokej (stihla som), potom som mala nervy, že na ten hokej nebudem mať s kým ísť (lebo polhodku pred začiatkom treba ísť SPAŤ), ale nakoniec som šla. Hokej bol super, uhádla som štyroch autorov gólov, bavila som sa, pila som pivo. Neskôr som mala ísť na májales a NIEKTO ma opäť vytočil. Dosť veľmi. Ale prežila som.

4.5.

Sobota. Vstala som (bolelo ma hrdlo), chcela som si dať kávu, ale niekto (OPAŤ) na mňa sral (a inak to už nebude). Lebo treba mať na všetkých čas, ale na mňa ani za nič. A keď hej, 10 minút musí stačiť. Šla som na májales (vďakabohu za mojich exspolužiakov), zabavila som sa na Zónu, vrátili sme sa na intrák a kukali sme hokej. a bol super. Potom som šla na izbu, potom som sa šla pohádať a stalo sa toho veľa a veľa zlého.

5.5

Vstala som.

6.5.

Vstala som a cítila som sa ako mŕtva. Dohodla som sa na kafčo, ale zas sa na mňa niekto vysral (ako inak :D), šla som do školy, pozerala tam hokej, dostala som Ačko a bolo po dni.

7.5.

Vstala som, šla som do školy, dostala som Ačko, šla som späť na intrák a oddychovala som. (lebo nebolo s kým ísť na pivo).

8.5.

Pohádala som sa kvôli Pink, mala som nervy, trhala som silonky, pila fernet, nadávala, revala, do všetkého kopala, o polnoci išla na pivo a potom bolo fajn.

9.5.

Stále som sa hádala kvôli Pink, bola som nervózna, išla som do mesta, prišla na intrák, nachystala som sa a fičala na vlak. Vo vlaku som bola nervózna, nemala som sa s kým rozprávať, nemala som čo rbiť, tak som kukala von z okna a vo vnútri seba revala. Neskôr sme sa baviť začali.. Prišli sme pred halu, čakali v rade (nenávidím moju netrpezlivosť), vbehli dnu, kúpili tričká a pivo (najdrahšie v mojom živote), našli si miesteščko a opäť čakali. Poviem vám, myslím, že tento môj zážitok v najbližšej (čítaj najbližší rok až 3) neprekoná nič. Až ďalší jej koncert. Je to taká správna žena. Polovicu koncertu som preplakala, toľko emócií vo mne bolo. Milujem ju. Za to, že je tak úžasná, za to, že pri každej jej pesničke cítim  niečo neopísateľné, za to, že pri jej pesničke sa stalo niečo, čo sa stalo, za to, že má úžasný hlas, za to, že vie spievať, aj keď lieta ponad ľudí, za to, že je to proste jedinečná žena.. za to, že má narozkošnejšie dieťa pod slnkom a že má neuveriteľne krásneho manžela, ktorého ONA požiadala o ruku, za to, že miluje žaby, za to, že proste existuje. Prajem si ju ešte vidieť. Minimálne raz.

10.-12.5.

Som doma. Je mi "fajn". Bude "lepšie". A raz aj naozaj lepšie..