8. jún

Nemám rada intrák.   Nie, fakt. Občas sa sem strašne teším, na spolubývajúce, na to, že si varím čo chcem, jem, čo chcem, pijem kávy koľko chcem a tak podobne. Ale nemám rada tieto víkendy. Strašná nuda, celý deň len sedím na izbe. Vlastne to ani nie je tým intrákom. To je tým hlúpym skúškovým. Už nech mám po tom, lebo PRI-SA-HÁM, že umriem. 

   Za posledné dni sa toho zas udialo dosť veľa a zároveň nič. O záplavách všetci viete, o tom písať nemusím. V utorok som prišla do Ba, kvôli knižnici a kvôli nej. Že si spravíme pekný večer. No uznajte, kto sa v tom má vyznať, že pekný večer a vlastne ani spolu nie sme, aj obidve spolu byť chceme a zároveň sa toho bojíme a nechceme. Ja viem, písala som sem niekoľkokrát, že sa sťažovať nebudem, že tu nebudem riešiť svoje vzťahy, ale momentálne som tak zmätená a tak sa nemám s kým porozprávať ani popísať, že som to musela napísať sem. Je to ťažké. Neviem, pre koho viac, ale myslím, že ja to zvládam oveľa horšie a ťažšie ako ona. Ona je proste spokojná. S tým ako to je, s tým, že je slobodná, voľná, môže robiť čo chce.. A ja? Ja nestojím za povšimnutie. Pretože som naivná a verím ľuďom a ich rečiam a.. a ja fakt NEVIEM. Je ťažké mať takýto "pseudovzťah". Je to pre mňa naozaj ťažké, ale snažím sa. Lebo ju milujem. Lebo ona miluje mňa a ten pocit by mi mal stačiť. Vlastne ani neviem, prečo riešim niečo iné.. Asi to bude tým, že niekedy to bolo celé iné. Ach, zabite ma.
 Nie vlastne mám dobrú náladu! :) Slniečko svieti.. Tak hor sa do učenia, Peha.
Ahojte, prajem vám krásny víkend.